My life in London

Ahojky. Toto je môj prvý príbeh v živote. Je o dievčati menom Emily Swan, ktorej sa behom 1 dňa zmenil život od samých základov. Dúfam že sa vám príbeh bude páčiť a kto prečíta prosím komentár. Ďakujem. Tak tu je prvá časť dúfam že sa bude páčiť.

-Volám sa Emily a žijem v malej dedinke Sľažany. To je na Slovensku. Žijem so svojím otcom ktorý ma bije, pretože ma zverili do jeho opatery moja mama žije vo vedľajšom meste s mojim nevlastným otcom  ešteže to nie je ďaleko. Ale radšej by som žila s mamou ako s otcom. Mám 17 rokov. Šialené a perverzne kamošky ale aj cez to úžasné. A jeden sen. A to že pôjdem na koncert svetoznámej skupiny One direction. A som platonicky zamilovaná do Harryho Stylesa z tej skupiny One direction. Môj príbeh sa začína v deň keď mi otec oznámil že sa sťahujeme do Londýna. Nevedela som či sa mám usmievať alebo plakať. Ale asi oboje. Pred chvíľou mi otec oznámil že letíme o dva dni a mám sa ísť pobaliť pretože ak sním nepôjdem tak ma vlastnoručne zabije. Tak som sa šla zo slzami v očiach pobaliť. Keď som mala zbalené šla som to oznámiť mame a môjmu nevlastnému otcovi. Mama vystrájala ale nedá sa nič robiť. Tak som sa s ňou a s mojim nevlastným otcom rozlúčila a šla som naspäť do Sľažian za ostatnými členmi mojej rodiny. Všetci boli veľmi smutný ale ja najviac pretože sa mi nechcelo isť preč od svojej rodiny a priateľov a najmä od môjho bratrančeka Oliho. Keď som šla domou bola už tma a dosť neskoro.Keď som došla domou otec na mňa zhúkol.- vieš ti koľko je hodín asi nie že? A aby som nezabudol padaj láskavo upratať dom pretože asi si zabudla že zajtra letíme do Londýna. Bez ďalších okolkov som šla upratať keď už to  bolo hotovo išla som na PC na facebook to oznámiť kamoškám. Moc sa mi do toho nechcelo ale musela som a tak som im z prúdom sĺz ktoré mi stekali po mojej tvári napísala že zajtra letím s otcom do Londýna na trvalo. Jedna moja kamoška to brala hrozne zle je to tá najšialenejšia osoba akú som  kedy spoznala a bola som hrdá že je to moja kamarátka volá sa Kika. A ako som už spomínala že je najšialenejšia ona si zrazu zmyslela že do Londýna pôjde aj ona so mnou. Nemohla som nič iné len súhlasiť pretože ako ju poznám keď si niečo zaumieni tak ide tvrdo za tým.  Som rada že v Londýne kde nikoho nepoznám nebudem sama. Bolo už dosť neskoro tak som vypla PC a šla spať. Ráno ma zobudilo hlasité klopanie na vchodové dvere. A tak som šla otvoriť.  – Tak ti si chcela odísť bez rozlúčenia čo????